Anglicizmy okolo nás

Ahojte :) Dnes som sa rozhodla, že si nepriblížime anglicizmus, ktorý som niekde postrehla ale pozrieme sa na to, ako sa výrazy z angličtiny podieľajú na rozširovaní slovnej zásoby. Tak poďme na to. Na obohacovanie slovnej zásoby sa využívajú slovotvorné postupy. Tieto definoval Dokulil (1986).  Ako prvé sú slová medzinárodného charakteru - napr. boss, hacker, film, outsider.. Druhé je preberanie už hotového pomenovania z cudzieho jazyka  - fajn, klub, super, webová stránka, líder, softvér, manažér...toto slovo sa musí fonologicky aklimatizovať a musí byť morfologicky formované a formovateľné a zaradené k príslušnému slovnému druhu. Ako tretie sú kalky (doslovný preklad) a to sú napr. mrakodrap (skycraper), počítačová sieť (computer network). Štvrté poznáme sémantické tvorenie slov, keď nedochádza k vzniku nového pomenovania, len sa rozšíri rozsah počtu významov už existujúceho slova alebo pomenovania. Napr. slovo sofistikovaný definujeme ako inteligentný, rozumný,...

Dnes som si po dlhom čase sadla k televízii. Pri prepínaní programov som na moment zastavila na televíznej stanici Markíza, kde práve ,,bežala" upútavka na obľúbenú hudobnú reláciu Chartshow. Zamyslela som sa nad tým, ako často som tento názov už počula, no nikdy som sa nezamyslela nad tým, prečo tvorcovia prebrali práve takýto. Azda už nie je náš slovenský jazyk natoľko atraktívny, že by nás zaujal prostý názov ako napr. ,,Rebríček najlepších hitov", či hocijaký iný slovenský ekvivalent? Veľa televízii sa pýši tým, že sú zamerané pre každú vekovú kategóriu a že sa snažia osloviť naozaj každého. Anglicizmy však preberajú takmer automaticky a mám pocit, že sa vôbec nezaujímajú, či tomu budú rozumieť naozaj všetci. Narážam teraz najmä na našu staršiu generáciu, ktorej už len vyslovenie takéhoto názvu robí problém - moja stará mama ho vždy vysloví inak, len nikdy nie správne :-)  Možno teda anglicizmy robia jazyk ,,atraktívnejší", no na mnoho výrazov máme v našom jazyk...